Zmeny vzhľadu mesta medzi rokmi 1918 a 2000
Vzhľad nášho mesta sa v porovnaní s jeho vzhľadom v minulosti úplne, takmer nezvratne zmenil. - túto poznámku môžeme často počuť, keď sa prechádzame usporiadanými, kvetmi ozdobenými ulicami mesta v spoločnosti starších ľudí, ktorí si ešte pamätajú niekdajšie ulice, priechody, námestia starej Dunajskej Stredy. Takúto istú skúsenosť získame aj prezeraním starých pohľadníc a fotografií mesta.
Aj keď s dobrým pocitom berieme na vedomie nové a pekné – ktoré už zakrýva šerom zabudnutia to staré - , v našej duši sa usadzuje trošku nostalgie, keď spomíname na niekdajšie staré mesto, na uzavreté dvory, na Hlavnú ulicu vydláždenú mačacími hlavami, na trhovisko, atď. Toto všetko žiaľ už patrí minulosti. Tej minulosti, ktorá sa zachovala už len vo forme niekoľkých fotografií; ako prísne strážený poklad pre budúce pokolenia.
V nami vyčlenenom období, ale predovšetkým za posledných tridsať rokov sa naše mesto takmer celkom (ale nielen) prebudovalo. úzke, krivolaké ulice, nezdravé domy s trstinovými strechami a ako dlaň veľkými okenicami sú už len pamiatkami minulosti. Na ich mieste dnes stoja obytné bloky nových štvrtí mesta. 85% starých bytov bolo zbúraných. V meste bola vybudovaná kanalizačná sieť a mestský vodovod. Súčasne sa stavali aj cesty, chodníky. A tam, kde predtým stáli starobylé domy, úzke ulice, tam sú dnes parky s kvitnúcimi ružami, ozdobnými krami a stromami.
V roku 1926 malo mesto 561 obytných domov. Od tej doby sme boli v bytovej výstavbe svedkami búrlivého rozvoja. Na mieste starých nízkych domov a na prázdnych priestranstvách vyrástli rady viacposchodových budov, vznikli nové ulice, sídliská. S rozvojom kultúry bývania, s neustále rastúcim množstvom pracovných miest rástol i počet obyvateľov mesta. Preto bol nevyhnutný aj rozvoj verejných služieb, zdravotníckych zariadení a rast kapacity škôl.
Ku skrášleniu mesta a vytváraniu jeho vzhľadu prispeli aj novo vybudované verejné budovy, školy, Závodný klub, Okresný úrad, moderný hotel Dunaj (dnes už hotel Bonbón), Dom služieb (tu bola umiestnená aj vkusne zariadená predajňa kníh, budova Lesného závodu, ústredie Stavby ciest, kúpalisko, učňovská škola, budova ústredia Verejnej bezpečnosti, administratívna budova závodu na spracovanie mäsa) a v ulici Telekiho bol vybudovaný moderný robotnícky hotel.
V roku 1963 sa pri gabčíkovskej ceste vybudovala moderná budova základnej deväťročnej školy s 25 triedami. V tomto čase bola daná do prevádzky aj podobne moderná budova strednej školy s 23 triedami na námestí 1. mája, ako aj rad domov pred nemocnicou, ktoré slúžili na ubytovanie lekárov a zdravotníckeho personálu nemocnice.
V rokoch 1970 prestavba mesta pokračovala. Podľa plánu rozvoja mesta, odsúhlaseného ešte v roku 1960 sa vybudovalo sídlisko na Kukučínovej ulici s 355 bytovými jednotkami, ktoré mali na prízemiach obchodné priestory.
Aj výstavba sídliska Sever sa chýlila ku koncu. Bol vyhotovený aj plán nového sídliska pod názvom sídlisko Staré Mesto, podľa ktorého sa zbúralo viac, ako 70% tam stojacich budov.
Spolu s rozsiahlymi búracími prácami sa zvýšila aj individuálna bytová výstavba rodinných domov v novej obytnej štvrti v Malom Blahove, na území za nemocnicou. Ale podobná výstavba prebiehala aj v juhovýchodnej časti mesta v štvrti Zöldfa, ktorá je na južnej strane ohraničená železničnou traťou, spájajúcou Bratislavu a Komárno, ktorá pretína mesto v smere severozápad – juhovýchod.
Začali sa aj prípravy na rozšírenie mestského kúpaliska o jeden bazén, ale keď sa za železničnou traťou v smere na Gabčíkovo pri vrtných prácach bolo mesto obohatené o kvalitnú, liečebnú termálnu vodu teploty 92° C z hĺbky 2490 m, začali sa práce na vypracovaní novej koncepcie, ktorá už v sebe zahŕňala aj výstavbu budúceho mestského termálneho kúpaliska, a to za štrkoviskom, ktoré dovtedy spĺňalo úlohu prírodného kúpaliska. Čoskoro bol aj výhľadový plán kúpaliska hotový. 28. júla 1973 bol odovzdaný do užívania prvý bazén termálneho kúpaliska.
13. augusta 1973 bol položený základný kameň nového Domu kultúry, a v nasledujúcich dňoch začala aj jeho výstavba.
V roku 1974 sa začala aj výstavba amfiteátra. Dokončila sa výstavba pionierskeho štadiónu. V jednotlivých uliciach pokračovala výstavba chodníkov, vybetónovanie parkoviska na mieste Bieleho kaštieľa, údržba verejných priestranstiev a detských ihrísk.
4. novembra 1977 bol odovzdaný do užívania nový Dom kultúry a 28. novembra bol slávnostne otvorený obchodný dom Modrý Dunaj, na konci ulíc Hviezdovej a Jilemnického, na mieste tzv. Wetzlerovho domu. Kvôli výstavbe obchodného domu muselo mesto zbúrať 12 bytov. Začali sa práce na prístavbe Okresného úradu, bývalého Okresného národného výboru. Začala sa stavba ústredia Jednoty a spoločného poľnohospodárskeho podniku Agrofrigor.
Po dokončení výstavby sídliska Staré mesto sa konečne začalo aj s úpravou námestia okolo rímsko-katolíckeho kostola; a Kalvária, pozostávajúca z piatich sôch bola premiestnené do kostolnej záhrady v Malých Dvorníkoch. Zo sôch, ktoré ostali, bola socha Svätej Trojice premiestnená k múru kostola, socha Svätej Panny Márie a Svätého Mikuláša bola premiestnená ku hlavnému vchodu do kostola. Tieto sochy stáli do roku 1925 na malotejedskom kopci, tzv. Kopci Kalvária pri železnici, odkiaľ boli v spomínanom roku prevezené k rímsko - katolíckemu kostolu.
Od 1. septembra 1982 začala mestská autobusová doprava na štyroch tratiach.
28. februára 1983 sa slávnostne začalo s výstavbou budov novej autobusovej stanice.
1. apríla 1985 dostalo sídlisko, budované v strede mesta názov Stred mesta a Neratovické námestie. Pamätnú tabuľu, odhalenú v rámci veľkolepej série slávností, vyhotovili v šamorínskom závode komunálneho podniku na základe návrhov maliara Róberta Almássyho. 7. mája odovzdali do užívania štadión športového klubu DAC.
V roku 1989 stále viac mladých rodín sa chcelo usadiť v Dunajskej Strede. Pokračovali začaté stavby a začalo sa s výstavbou novej budovy pošty a rozšírenie nemocnice.
V roku 1994 sa vytvorenie nového vzhľadu mesta dostalo do vážneho štádia plánovania. Predstavy arch. Makovecza mali za cieľ prinavrátiť staré čaro Hlavnej ulice.
V roku 1995 sa začalo vytváranie nového vzhľadu mesta na základe predstáv svetoznámeho architekta Imreho Makovecza. Prvou takou budovou je obchodné centrum Fontána s reštauráciou, potom komplex budovy Poštovej banky. Tieto budovy odrazu zmenili vzhľad centra mesta, Hlavnej ulice.
V tomto roku bol odhalený pamätník revolúcie a boja za slobodu 1848-49 na Vámbéryho námestí v priestore pri obchodnom dome Modrý Dunaj. Okrem toho sa vybudovali tri benzínové pumpy, hromadné garáže, investičná banka a radové garáže. Medzi plánmi mesta figuruje ďaľšie formovanie Hlavnej ulice, prestavba Radnice a komplexná prestavba Vámbéryho námestia.
Tretiu adventovú nedeľu v roku 1994 bol v bezprostrednej blízkosti Žitnoostrov- ského múzea položený základný kameň reformovanej cirkvi. Slávnostný obrad vykonal biskup reformovanej cirkvi Slovenska, Dr. Eugen Mikó a biskup Zadunajskej diecézy, Mihály Márkus.
V decembri 1994 bol odovzaný do užívania pavilón A2 okresnej nemocnice, v ktorom našli svoje miesto laryngológia a stanica dialýzy, prvá v regióne.
V januári 1995 sa konal zjazd Združenia miest a obcí Žitného ostrova, na ktorom sa znovu obsadzovali funkcie zväzu. Na ňom zvolili primátora mesta Dunajská Streda, inžiniera Petra Pázmánya za prezidenta regiónu, ktorú vykonáva do dnešného dňa (2000). 15. marca 1995, v deň výročia Maďarskej revolúcie 1848-49, bol na jej počesť na Vámbéryho námestí odhalený pamätník, dielo rodáka nášho mesta sochára Györgya Lipcseyho.
17. mája začala v meste svoje vysielanie káblová televízia, ktorá už prenáša program 47 televíznych kanálov do štyritisíc domácností.
25. mája bol na Hlavnej ulici otvorený Dom knihy Akademia, ktorá je od tej doby jednou zo svätýň kultúry v meste.
Od školského roku 1994-95 bolo pri Gymnáziu s vyučovacím jazykom slovenským a od školského roku 1995-96 aj pri Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským paralelne otvorené osemročné gymnázium.V septembri bola na Trhovom námestí slávnostne odovzdaná do činnosti nová budova Súkromnej obchodnej akadémie s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá dnes vykonáva svoju činnosť pod názvom Obchodná akadémia Michala Ozoráka.
28. septembra bola na Trhovom námestí otvorená Maďarská galéria súčasného umenia, ktorá je vo vlastníctve mesta a jej činnosť riadi Nadácia “ Maďarská galéria súčasného umenia”. Ňou vystavované diela sú darom súčasných domácich a zahraničných maďarských umelcov. Od tej doby je dejiskom pravidelných výstav, a jej zbierka je obohacovaná stále novými dielami. V tejto budove dostal svoje miesto aj Oblastný výbor CSEMADOK-u.
V septembri bol na sídlisku Východ otvorený prvý garážový dom mesta, v ktorom je 126 garážových jednotiek. 21. decembra bola slávnostne odovzdaná do činnosti miestna pobočka Poštovej banky.
8. januára 1996 na podnet samosprávy mesta Dunajská Streda zahájilo svoju činnosť aj detašované pracovisko diaľkového štúdia Poľnohospodárskej fakulty Pannonskej univerzity agrárnych vied v Mosonmagyaróvári, ktoré odvtedy zabezpečuje výchovu závodných, resp. diplomovaných poľnohospodárskych inžinierov. V športovej oblasti ženské družstvo stolného tenisu postúpilo do najvyššej výkonnostnej triedy, do superligy. Tento úspech družstvo vybojovalo v nasledujúcom zložení: šándorová, Tužinská, Marčeková, Filistová.
6. októbra 1997 začala svoje vysielanie Dunajsko-stredská mestská televízia. V prvom období počas dvadsiatich dvoch hodín denne vysielala miestne správy vo forme teletextu. V decembri roku 1997 na štedrý večer a na Silvestra vysielala mestská televízia svoj prvý živý program, Magazín, ktorý od tej doby týždenne prichádza na obrazovku s novým programom.
12. septembra v našom meste zasadalo prezídium Svetového zväzu Maďarov, ktoré prijalo uznesenie k situácii Maďarov na Slovensku. 7. novembra sa stali Dunajská Streda a rumunské mesto Székelyudvarhely družobnými mestami. Zmluvu podpísali primátor Dunajskej Stredy, Péter Pázmány a primátor mesta Székelyudvarhely, Jenő Szász, ktorý sa tu zdržiaval na čele početnej delegácie.
7. apríla 1998 vznikol v meste Klub žitnoostrovských účastníkov olympiád, jeho prvou prezidentkou sa stala Jolana Némethová, účastníčka hádzanárskeho turnaja na olympiáde v Moskve.
V máji bolo na Galantskej ceste odovzdané nové sídlo Sociálnej poisťovne.
Hádzanárske družstvo žien TEMPO DAC v máji postúpilo do I. ligy. 23. júna sa stal čestným občanom nášho mesta svetoznámy maďarský architekt Imre Makovecz, podľa ktorého návrhov bola uskutočnená prestavba Hlavnej ulice a rekonštrukcia mestskej radnice, ktorá bola vysvätená 25. októbra počas ekumenickej bohoslužby.
21. júna bola Dunajská Streda dejiskom historickej udalosti. Po dlhých jednaniach vznikla jednota maďarských politických strán na Slovensku, Politického hnutia Spolužitie, Maďarského kresťansko-demokratického hnutia a Maďarskej občianskej strany, vznikla Strana maďarskej koalície.
9. júna v Dome podnikateľov bola otvorená Vámbéryho literárna kaviareň, ktorá od júna 2000 obnovená v novom prostredí pravidelne očakáva s literárnym programom milovníkov knihy. V komunálnych voľbách 18.-19. decembra získala Strana maďarskej koalície drvivé víťazstvo a získala všetky mandáty v 41-člennom mestskom zastupiteľstve. Vo voľbách na funkciu primátora taktiež vyhral kandidát SMK, Péter Pázmány, ktorý sám získal takmer štyrikrát toľko hlasov, ako ostatní traja kandidáti dovedna.
13. augusta 1999 na svojom 5. mimoriadnom zasadnutí schválilo Mestské zastupiteľstvo založenie akciovej spoločnosti DAC 1904, do ktorej mesto vstúpilo nehnuteľnosťami.
20. apríla 2000 bolo mesto znovu dejiskom historickej udalosti. Na pozvanie Združenia maďarských primátorov a starostov, ktoré združuje primátorov a starostov maďarskej národnosti v Karpatskej kotline, za prítomnosti predsedu združenia Györgya Gémesiho, založilo asi sedemdesiat starostov a primátorov maďarskej národnosti výbor ZMPS na Slovensku, ktorý vyjadril svoju vôlu vstúpiť do združenia. Za člena slovenského výboru zvolili aj primátora Dunajskej Stredy, Pétera Pázmánya.
11. apríla na dunajskostredskej radnici primátori a starostovia zo Žitného ostrova a okolia Galanty a založili Regionálne združenie Žitný ostrov – Okolie Galanty, ktoré by malo slúžiť na prehĺbenie spolupráce a udržiavanie medzinárodných vzťahov. Za predsedu združenia bol na obdobie dvoch rokov zvolený Péter Pázmány. 1. júna vstúpilo toto združenie hneď do Združenia regionálneho rozvoja Západná brána, ktoré združuje 12 samosapráv župy Győr-Moson-Sopron.
